Kontakt

Obec Záborie
Záborie 21
038 03 

Telefón: 043/4262116
Mobil: 0911 166 728
E-mail: ou.zaborie@gmail.com

IČO: 00649473
DIČ: 2020591859

Obecný úrad

Starosta
Ján Záborský

Poslanci Obecného zastupiteľstva
Ladislav Jesenský
Jaroslav Prošek
Ing. Mária Záborská
Igor Záborský
Jaroslav Záborský

História obce

Záborie je stará zemianska obec ležiaca medzi Turčianskym Jasenom a Sklabiňou, asi 6 km východne od mesta Martin, v bočnom údolí Sklabinského potoka, pod hrebeňom Veľkej Fatry. Kataster obce Záborie susedí s katastrami obcí Sklabiňa, Turčianske Jaseno, Dolný Kalník, Dražkovce a Diaková. Katastrálne územie obce, ktoré má výmeru 520 ha tvoria lúky, pasienky, orná pôda a vo východnej časti katastra lesy.

V blízkosti Záboria existovali kedysi dve výšinné opevnené osady. Severne na vrchu Hradište sa týčilo hradisko, na ktorom sídlil ľud púchovskej kultúry, neskôr počas vlády Mojmírovcov to boli Slovania. Druhé hradisko je doložené len písomne v metácii Záboria z roku 1263 ako Tisovo hradište.

Názov obce sa počas jej histórie výrazne nemenil v roku 1353 – Zabor, 1490 – Zaborfalwa, 1736 – Zábor seu Zaborja, r.1773 – Zabor, Zaborja, 1863 – 1920 Zábor od 1927 – Záborie.

Symboliku obce tvoria erb, zástava a pečať. Erb obce Záborie tvorí modrý štít, v ktorom je zobrazený červenoodetý husár prebodávajúci striebornou kopijou strieborného medveďa. V pozadí je košatá borovica so zlatým kmeňom. Erb má pôvod v legende. Podľa nej sa raz Belo IV. počas poľovačky stratil svojej družine. Ostal len s jedným členom družiny. Zaútočil na nich medveď, ale husár medveďa prebodol kopijou a kráľa zachránil. On mu z vďačnosti venoval územie dnešného Záboria a povýšil ho do zemianskeho stavu.

Obyvatelia boli poľnohospodári, tkáči, olejkári a spracovatelia ovčej vlny. Rozhodujúce slovo v obci mala mnohopočetná a rozvetvená zemianska rodina Záborských, potomkovia pôvodných vlastníkov z 13. storočia. Priezvisko Záborský sa tu vyskytuje od polovice 16. storočia. Neskoršie sa tento zemiansky rod rozvetvil a jednotlivé vetvy mali na vzájomné rozlíšenie prímenie (napr. Husáre, Sirocí, Marcé, Zrubké, Ondriašé, Lacké, Ferencé, Rechtoré).

Potomkovia rodu Záborských žijú v Záborí aj v súčasnosti. Okrem Záboria sa toto priezvisko vyskytuje vo viacerých obciach po celom Turci. Veľa rodákov s rovnakým priezviskom sa vysťahovalo aj do zahraničia, kde sa potomkovia rodu Záborských vyskytujú dodnes. Na Slovensku pôsobilo a pôsobí veľa významných osobností s priezviskom Záborský - právnici, umelci, profesori, farári.

Najslávnejším rodákom obce je básnik, historik, prozaik, redaktor a kňaz Jonáš Záborský. Na mieste jeho rodného domu bol v roku 1958 vybudovaný pamätník, ktorého autorom je Fraňo Štefunko. Na počesť tohto slávneho rodáka bola v roku 1985 zriadená pamätná izba Jonáša Záborského, ktorá je umiestnená vo viacúčelovej budove.

V roku 1937 bola obec elektrifikovaná, čo prispelo k jej ďalšiemu rozvoju a zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva.

Prevažná väčšina obyvateľov obce Záborie sa v týchto rokoch živila poľnohospodárskou prvovýrobou. Avšak po 2. svetovej vojne, keď sa v Turci začal rozvíjať priemysel, časť obyvateľov sa zamestnala vo fabrikách v Martine. Pre ostatných ostala práca na poli aj naďalej hlavným zdrojom obživy. V roku 1952 pristúpili aj naši gazdovia k založeniu roľníckeho družstva. Postupne sa im podarilo vybudovať rôzne poľnohospodárske budovy a zabezpečili si stroje, ktoré im uľahčili ťažkú prácu. V 70. rokoch 20. storočia sa záborské družstvo postupne zlúčilo s družstvami Sklabine, Turčianskeho Jasena a Horného Kalníka.

Chod obce zabezpečovalo obecné zastupiteľstvo, neskôr miestny národný výbor, v rokoch 1971 až 1990 bola obec Záborie zlúčená spolu so Sklabiňou a Sklabinským Podzámkom pod spoločný miestny národný výbor so sídlom v Sklabini, obec bola zastúpená voleným občianskym výborom.

Obec Záborie dlho nemala vlastný obchod, obyvatelia chodili nakupovať do blízkej Sklabine alebo Turčianskeho Jasena.  Až v roku 1967 bol svojpomocne postavený prvý obchod. Na prelome 60. a 70. rokov sa obec začala intenzívnejšie rozvíjať: boli upravené miestne komunikácie, vysadená verejná zeleň, skolaudované dve bytové jednotky pre pracovníkov JRD.

V osemdesiatych rokoch bola postavená viacúčelová budova, v ktorej je umiestnená pamätná izba Jonáša Záborského, požiarna zbrojnica, sídlo obecného úradu, spoločenská sála a obchod. Vzhľadom k tomu, že stará budova hasičskej strážnice ostala nevyužitá, rozhodlo obecné zastupiteľstvo túto budovu prestavať na dom smútku. Rekonštrukcia bola uskutočnená z veľkej časti občanmi obce za finančnej a materiálnej podpory Komposesorátu Záborie, ukončená bola v roku 2000 a pôvodnú budovu nám pripomína už len historický zvon. V osemdesiatych rokoch boli zrekonštruované aj miestne komunikácie a bol vybudovaný verejný vodovod. V deväťdesiatych rokoch bol zrekonštruovaný miestny rozhlas, elektrické siete, verejné osvetlenie a vymerané nové stavebné pozemky v časti Dúbrava.